Tak a máme to tu.
Jean sa rozhodla Vám rozprávať svoje zážitky...a to bude dosť na dlho, lebo
ona je veľký cestovateľ a dobrodruh...a keďže je z Francúzska a táto krajina
je dosť veľká, dáva priestor na zážitky...na veľa zážitkov...rôznych zážitkov...môže Vám rozprávať príbehy veľkomiest a zabudnutých dediniek, hradov a zámkov,
múzeí a divadiel, hôr, riek, jazier, mora a oceánu, viníc, polí, oblohy a zeme
a ďalej a ďalej a ďalej...a ľudí.
Voilà...začíname...začiatok jej rozprávania je netradične tradičný...Paríž.
Prečo už len ide
rozprávať o Paríži, to nechápem...o meste, ktoré všetci dobre poznáme, osobne, z
pohľadníc a fotografií, rozprávania iných...mesto lásky, umenia, módy,
histórie, kaviarní...je tam naozaj všetko, môžte tam íst tisíc krát a vždy je
tam čo objavovať, toto mesto Vás nebude nikdy nudiť, to Vám garantujem ja rozprávač...ale čo nám
chce o ňom ešte viac povedať ona?
Bola som v tom
meste...sedela som v kaviarni...a pila som...ja viem, je to blbé, tak nefrancúzky
nápoj...proste som pila čajík. :)
Vošiel a svet sa
zastavil...tam kde všetci žijú v oblaku umenia, duchovna a vecí
povznášajúcich, žije jeden, ktorý je absolútne konkrétny, materiálny...ktorý
má vždy vysvetlenie príčiny a dôsledku...žije si svoju vedu...chápete? V takomto meste!
Požiadal ma, či si môže prisadnúť (vychovanie má francúzske)...tak som povedala, že hej...veď čo...hneď prišlo vysvetlenie, prečo chce sedieť a rozprávať sa práve so
mnou...som iná, lebo som si dovolila piť čajík a nie niečo silno
francúzske...to znamená, že asi nezapadam ako on.
Trošku sa zľakol,
keď som mu povedala, že som celkom podobná tým ostatným, milujem umenie, krásu,
duchovno...porozmýšľal a potom povedal...čo už...každý máme nejaké chyby :)...dôležité je, že je tu ten čajík...
Rozprával dlho a
bez prestania a ja som len počúvala a počúvala...bolo to zaujímavé...iné ale
zaujímavé...niekedy som mu ani nerozumela, ale to nevadí...nepýtal sa ma, či
potrebujem vysvetlenie.
Rozprával o tom
ako vidí Paríž on...pravdaže úplne inak ako ostatný...Paríž je ako
veda...matematika, fyzika, dynamika, geometria, chémia...a už si nepamätám
detaily...všetky tie historické monumenty...v tvare pyramíd, oblúkov,
obeliskov, kupol, kociek...symetrických a asymetrických....všetok ten pohyb
občas neorganizovaný a zväčša zámerný a organizovaný zo stanice do stanice, z
domu do práce a naopak...trajektórie verne naučené, z ktorých sa neodbočuje a ak, tak len do známej kaviarne, ktorá vytvorí zo známej úsečky
trojuholník...potom prišla zvláštna dlhá chvíľa, kedy rozprával, len o
číslach...dĺžka rieky, rozloha mesta, počet obyvateľov a psov, čísla domov a
staníc metra, počet obrazov, divadiel a kostolov v meste a takto pokračoval
veľmi, veľmi dlho...keď to všetko spočítal a odčítal, vynásobil a vydelil...tak
z toho vznikol Paríž...a ešte tá chémia...francúzska gastronómia je taká výnimočná, len vďaka niekoľkým šikovným kuchárom, ktorý v skutočnosti neboli kuchári, ale úžasní chemici.....varenie
je ako alchýmia, povedal...
Potom ešte
rozprával celkom konkrétne...že...Foucaultovo kyvadlo, nie je len kniha...že
Monu Lisu namaľoval vedec a nie umelec...že výnimočné stavby Paríža postavili
architekti a nie umelci...
A úplne
nakoniec dodal...a potom prišli umelci a z mesta spravili Paríž. :)
Na záver len...žije
si tu svoj šťastný život a svoju vede...a má rád dievča pijúce čajík. :)
Poznámka mňa : Mám taškovú mániu, tak som sa rozhodla, že vytvorím kolekcie tašiek inšpirované našimi deťmi...tak Vám predstavujem prvú tašku z kolekcie JEAN (GEOMETRIA V PARÍŽI)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára