Jasné, že môžme

Premýšľala som, čo je to byť moderný ...a myslím, že v dnešnej dobe je to hlavne byť originálny a sám sebou.

Premýšľala som, čo je to moderný život...a myslím, že v dnešnej dobe je to hlavne akýkoľvek spôsob praktického a "environment friendly" života, láskavého k svojmu okoliu a prírode.

A myslím, že toto všetko je naozaj dobré. 

A v mojom prípade to platí niekoľko krát. 
Hovorím si, prečo nosiť nejakú kožennú kabelku, nerozoznateľnú od ostatných a potom na nákup aj tak musím vytiahnuť nejakú inú tašku - v mojom prípade, keďže často zabudnem ďalšiu tašku doma, skončím pri "fuj igelitke" :) z obchodu.

Prečo by dievčatá nemohli nosiť tenisky na telocvik v okatej taške, za ktorou sa obzrú aj ostatné spolužiačky...
Prečo by mladé slečny nemohli nosiť svoju učebnicu angličtiny v taške korešpondujúcej jej štýlu (v taške, do ktorej sa tá učebnica zmestí)...
Prečo by mladé mamičky nemohli nosiť plienky a všetky tie vreckovky, fľašky a kašičky pre svoje detičky v taške, ktorá podčiarkne ich krásu a radosť z ich dieťaťa...
Prečo mamy starších detí by nemohli nosiť nákup pre svoje teenagerské "nenajedené" deti v taške, ktorá by hovorila - "pozirte ako rada nakupujem potraviny" :)...
A prečo by aj staršie panie a babičky nemohli nosiť svoj malý nákup alebo nákup z lekárne v peknej taške, ktorá by hovorila - "ešte stále ma baví život"...

Jasné, že môžu...a preto ma asi nikdy neprestanú baviť tieto praktické tašky, ktoré sú jedinečné, ale hlavne sú schopné aj "čo to" uniesť - nie sú to len také "kabelečky" na parádu (hoci aj tie sú dobré).

  


   

Košíky

Tak ešte resty z minulého týždňa...košíky na všetko možné. :)

A už Vám naozaj sľubujem, že si dám od modrej pohov. :)

Pekný deň. 

Náhodné alebo osudové stretnutia

Sme mama a dcéra...a napriek tomu sme úplne rozdielne...vzhľadom aj charakterom.

Pravdaže, sú zásadné veci v našich životoch ako hodnoty a zvyklosti, ktoré moje dieťa prebralo odo mňa...pretože sú dôležité pre mňa, stali sa dôležitými aj pre ňu.

Ale určité veci v hĺbke duše cítime prirodzene rovnako...a práve tieto pocity a neviditeľné veci vychádzajúce z hĺbky našich sŕdc, vytvárajú medzi name silné puto.

Rozpoviem Vám časť nášho príbehu cez iných ľudí... 

Každý človek má rodinu, do ktorej sa narodí...a tak vlastne nemá moc na výber.

A potom má priateľov, ktorých si počas svojho života hľadá...niektorých stretne v detstve, niektorých až v dospelosti...s niektorými sa stretáva každý deň, v škole, v práci, pri športe...iných vidí raz za rok...sú to ľudia, ktorí robia náš život krajší, naplnenejší, taký podľa nášho gusta a výberu.

Keď som bola malé dievča stretla som iné malé dievča...nepamätám si presne ten prvý alebo druhý deň, ale veľmi skoro som zistila, že toto je moja “najlepšia” kamarátka...bola to taká moja imaginárna dvojička, niekto, kto ma dopĺňal, rozumel mojej reči.

Bola (a je) úplne iná ako ja ...

Ja, dievčatko s hnedými, rovnými vlasmi som stretla dievčatko s krásnymi blonďatými kučerami...asi sa mi páčila od prvej chvíle...stretla som malého anjela s krídlami...s krídlami hovorím preto, že bola naozaj voľná ako vták, všetko, čo začala robiť, robila s prirodzenou ľahkosťou...je to múdra, nesmierne inteligentná, logická, praktická, systematická, pracovitá, skromná osoba, ale aj tak je anjel so šietym a siednym a ôsmym a x-tým zmyslom...napriek všetkým jej výnimočným vlastnostiam je  u nej vždy na prvom mieste srdce...no a pre toto všetko som si ju vybrala. :)  

Keď bola Domka malé dievčatko stretla iné malé dievčatko...presné okolnosti nepoznám, ale veľmi skoro je začala hovoriť “najlepšia” kamarátka, vzájomne sa dopĺňali, iba oni rozumeli svojim čudným vtipom a nikdy sa spolu nenudili.

Bola (a je) úplne iná ako  Dominika...

Domka, vysoké blonďaté dievčatko s rovnými vlasmi stretla hnedovlasé, kučeravé, drobná dievčatko, ktoré si ju okamžite získalo...stretla malého neposedného diablika s veľkým srdiečkom a bezhraničnou fantáziou...takémuto dieťaťu sa jednoducho nedá odolať...je to dievča s neskutočnou osobnosťou, vlastnými názormi a fantáziou...je to originál jediný na svete :)...a keďže Domka miluje ľudí "uletených, čudných, svojských, výnimočných", toto dievča úplne zapadá do jej "vzorca dokonalosti" :).

Neviem ako to cítia tieto dve dievčatá, ale my s Domkou im hovoríme odjakživa až dodnes, aj napriek tomu, že sa veľa vecí zmenilo, najlepšie kamarátky...a pravdaže nežiadame od Vás dievčatá to isté, nežiadame od Vás nič, len aby ste na nás nezabudli :)...my Vás máme “vytlačené” hlboko v našich srdciach.   

Tak neviem, či tieto naše naj sme stretli náhodne alebo je to osud...ale obidve sa volajú Maca (teda tá moja Martina a tá Domkina Marcela), ale obe ich voláme Maca...obidve sa narodili 16. mája a tak je pre nás veľmi jednoduché si zapamätať, kedy oslavujeme :)...obidve sú našim opakom a zároveň našou súčasťou....ja milujem Domkinu Macku neskonale veľa, pretože je to výnimočné dievča, ktoré chytilo za srdce nielen moju dcéru....Domka miluje moju Macku od prvého momentu ako sa s ňou stretla, pretože v nej našla ďalšiu kamarátku a krásnu vílu.

Neviem, ako to mám celé uzavrieť, ale stále si hovorím, že tento náš spoločný príbeh je možno jedna veľká náhoda, ale pre mňa hlavne osud.

A tak Vám Macky k Vašim včerajším narodeninám ešte raz prajeme všetko najlepšie, zostaňte také, aké ste boli doteraz.  

    

Zamračené

Modrá závislosť...obloha je sivá, tak si robím modrú náladu inak...ale, ak by sa Vám táto taška páčila, ale mali chuť na inú farbu ako tú moju modrú, pokojne mi napíšte:)...rada ju pre Vás vyrobím :) 

Trošku som modifikovala moju nákupnú tašku, aby bola použiteľná na viac spôsobov :)

Môj zlepšovák - "zlepšovač" nálady - fluo ružová

Niektoré dni nie sú tak úplne "ideálne"...a vtedy sa nespoliehajte na to, že Vám niekto príde vylepšiť náladu...jednoducho to zoberte do vlastných rúk...

Mne na to stačí úplne najviac fluo ružová farba na látku a "home made" pečiatka a potom už len idem a tlačím a zlepšujem náladu...na záver z toho niečo "spichnem"...tadá a je mi úplne super :)

Počas tlačenia sa mi na látku nejak prepašovali tri sivé trojuholníky, veď aby nebola ozaj nuda...a aby bola taška naozaj originálna. :)

MOJE LIKES 5 - EVITA

Tak toto som ešte nikdy nespravila...prečítala som magazín od prvej po poslednú stranu^*.

Je to naozaj úkaz...doposiaľ som čítala magazíny a noviny skôr ako dieťa...čítala som obrázky...občas ma zaujal nejaký článok, recept, dobrá rada, ale nikdy som nečítala magazín ako knihu...vždy som považovala svojho chlapa za blázna, pretože on to robí so svojím obľúbeným mesačníkom...veľmi často pri čítaní hneď zapína internet, aby si viac prečítal o autorovi alebo “hrdinovi” článku, prípadne ak je uvedený nejaký link...hneď to musí “check-ovať”...že čistý blázon som si hovorila...teda až do včera, keď sa mi stalo to isté.

Vďaka tomu, že som prečítala naozaj všetko, dokonca aj všetky reklamy**, aj mená všetkých, ktorí za týmto úžasným magazínom stoja, viem aj kam mám poslať tento môj list...aby so Vám spravila radosť, pretože mne ste spravili obrovskú radosť.

Píšem o Vás, kedže o Vás a o tom všetkom (a je to naozaj skoro všetko), čo sa mi na Vašom magazíne páči...to, že ste ženský, sexy, citlivý, realistický, inteligentný, ale hlavne pozitívny magazín...a cítiť z Vás, že každý článok je napísaný s radosťou, záujmom o vec, tému či človeka a s osobným nasadením autora...a páči sa mi aj to, že hoci ho tvoria ženy, majú v tomto projekte prsty aj chlapi...teda všetci tí riaditelia :) ako som sa dočítala...a keďže momentálne žijem vo Francúzsku, kde k Evite nemá nikto prístup, väčšina*** francúzskej populácie nehovorí po slovensky, nikto by mi nerozumel o čom rozprávam...a tak to všetko píšem na svoj blog, kde “chodia” všetci moji kamaráti, známi, fanúšikovia, čo Vám poviem samí super ľudia...nech všetci vedia, že Evita magazín je úplne “najvác”.

Odvtedy, čo som sa “prechodne dlhodobo” presťahovala s rodinou do Francúzska som nemala príležitosť čítať slovenské magazíny, ale vlastne som si už dlhšiu dobu ani nevedela nájsť taký, ktorý by ma zaujal...”presedlala som” na blogy... a teda zväčša ženské blogy...o varení, pečení, móde, cestovaní, knižkách a umení, tvorení, záhradke, rodine...také tie bežné jednoduché veci, ktoré nás ženy tešia a robia šťastné...a zistila som, že je medzi nami veľmi veľa šikovných žien, ktoré píšu o vieciach, ktoré majú radi a rozumejú im.

A preto, mňa osobne, by veľmi potešila nejaká dvojstrana, kde by ste vždy predstavili nejakú šikovnú slovenskú blogerku...(viem už ste s tým začali s Alex), ale mohla by to byť naozaj pravidelná rubrika.

A potom ,teda mňa dušu silno tvorivú :), by veľmi potešila ešte nejaká dvojstrana DIY, handmade, urobené rukami, doma a s láskou :) veď viete o čom hovorím :).

Tento môj dlhodobý prechodný pobyt v zahraničí ešte budem musieť nejak poriešiť s Vašou Evitou :)...zatiaľ som to poriešila s kamoškou, ktorá ”Vás” kupuje a potom bude odkladať pre mňa, ale tak to nemôže ísť večne, čo keď si bude chcieť vystrihnúť nejaký recept alebo mi "Evitu" jednoducho nebude chcieť dať? Čo potom?

Tak Vám idem navrhnúť, aby ste do budúcnosti začali uvažovať o nejakej forme elektronického predplatného, aby som mohla Evitu čítať na “nete” :).

Naozaj z celého srdca Vám gratuľujem k prvému číslu, držím Vám palce, aby sa Vám aj naďalej darilo a aby Evita bola vo všetkých oblastiach taká akurát. :)

A všetci, ktorí ste to dočítali až sem, šup čítať Evitu a spraviť si svoj vlastný názor. :) 

Ja si rozhodne Evitu pridávam do svojich LIKES. :)

PS pre Evitu: Evitu magazín prelistovala aj moja 12 ročná dcéra, ktorá hrá už nejaký ten rok bedminton a odkazuje jej, že ak by chcela, pokojne ju naučí nebáť sa košíka. :)

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

*teda len jednu dvojstranu som preskočila - predposlednú - ja jednoducho horoskopy nečítam, ale viem, že ženy ich obyčajne milujú, tak s tým pokojne pokračujte. :) 

**lebo zdá sa, že keď to je v Evite, asi na tom niečo bude...všetci, kto ma chcete získať ako nového zákazníka, robte reklamu v Evite, určite si Vás nájdem. :) 

***môj francúzsky chlap po slovensky hovorí :)

Teraz už naozaj každý môže ísť na kávu s Evitou :)

...nad zlato

Uplynulý víkend som si zasa raz uvedomila, aká som šťastná a aké mám šťastie.

Chýba mi veľa vecí, pretože som konzumný tvor ako takmer každý človek...

Nie som vždy spkojná s tým, čo mám alebo nemám...

Hľadám chyby a problémy aj tam, kde nie sú...

ALE

Mám najlepšie dieťa na svete, ktoré mi robí každý deň veľkú radosť...občas ma rozčuľuje, občas neposlúcha...ale robí ma najšťastnejšou mamou na svete.

Mám najlepšieho chlapa na svete, ktorý ma miluje a rád ma prekvapuje a robí mi radosť...jasné, že ma občas štve a nechápe a nepočúva atď. ... :)...ale robí ma najšťastnejšou ženou na svete.

Mám najlepšiu rodinu na svete, ktorá vždy stála pri mne a ešte nikdy ma nesklamala...aj keď nie sme často spolu, môžme sa na seba navzájom spoľahnúť...moja rodina je moje najbezpečnejšie útočisko odkedy som na svete.

Mám najlepších priateľov na svete, ktorí ma majú radi so všetkými mojimi chybami a vždy mi odpustia, že nevolám, nepíšem a potom, keď sa ozvem sú vždy “ready” pomôcť, dať kávu a rozprávať sa a zabávať do mrtva...”implantovala som si” do svojho života najlepšie ženské a chlapov pod slnkom. :) 

No a toto všetko by som nevymenila za nič na svete...ani za jachtu, ani vilu s bazénom, ani luxusné dovolenky, ani peniaze celého sveta...nevymenila by som ich ani za žiadnu inú “rodinku a partičku úžasných”.

Ľúbim Vás...STE NAD ZLATO :)...asi by som bez Vás nemohla žiť...a nebudem Vás menovať, vy všetci viete, komu sú tieto riadky venované. :)

Fotky z "trojitej" oslavy, ale nie sú na nich všetci, na ktorých som myslela, keď som toto písala :)))