Sme mama a dcéra...a napriek tomu sme úplne
rozdielne...vzhľadom aj charakterom.
Pravdaže, sú zásadné veci v našich životoch
ako hodnoty a zvyklosti, ktoré moje dieťa prebralo odo mňa...pretože sú
dôležité pre mňa, stali sa dôležitými aj pre ňu.
Ale určité veci v hĺbke duše cítime prirodzene
rovnako...a práve tieto pocity a neviditeľné veci vychádzajúce z hĺbky našich
sŕdc, vytvárajú medzi name silné puto.
Rozpoviem Vám časť nášho príbehu cez iných
ľudí...
Každý človek má rodinu, do ktorej sa
narodí...a tak vlastne nemá moc na výber.
A potom má priateľov, ktorých si počas
svojho života hľadá...niektorých stretne v detstve, niektorých až v
dospelosti...s niektorými sa stretáva každý deň, v škole, v práci, pri športe...iných
vidí raz za rok...sú to ľudia, ktorí robia náš život krajší, naplnenejší, taký
podľa nášho gusta a výberu.
Keď som bola malé dievča stretla som iné malé
dievča...nepamätám si presne ten prvý alebo druhý deň, ale veľmi skoro som
zistila, že toto je moja “najlepšia” kamarátka...bola to taká moja imaginárna
dvojička, niekto, kto ma dopĺňal, rozumel mojej reči.
Bola (a je) úplne
iná ako ja ...
Ja, dievčatko s hnedými, rovnými vlasmi som
stretla dievčatko s krásnymi blonďatými kučerami...asi sa mi páčila od prvej
chvíle...stretla som malého anjela s krídlami...s krídlami hovorím preto, že
bola naozaj voľná ako vták, všetko, čo začala robiť, robila s prirodzenou
ľahkosťou...je to múdra, nesmierne inteligentná, logická, praktická, systematická,
pracovitá, skromná osoba, ale aj tak je anjel so šietym a siednym a ôsmym a x-tým
zmyslom...napriek všetkým jej výnimočným vlastnostiam je u nej vždy na prvom mieste srdce...no a pre toto všetko
som si ju vybrala. :)
Keď bola Domka malé dievčatko stretla iné malé
dievčatko...presné okolnosti nepoznám, ale veľmi skoro je začala hovoriť “najlepšia”
kamarátka, vzájomne sa dopĺňali, iba oni rozumeli svojim čudným vtipom a nikdy
sa spolu nenudili.
Bola (a je) úplne
iná ako Dominika...
Domka, vysoké
blonďaté dievčatko s rovnými vlasmi stretla hnedovlasé, kučeravé, drobná
dievčatko, ktoré si ju okamžite získalo...stretla malého neposedného diablika s
veľkým srdiečkom a bezhraničnou fantáziou...takémuto dieťaťu sa jednoducho nedá
odolať...je to
dievča s neskutočnou osobnosťou, vlastnými názormi a fantáziou...je to originál
jediný na svete :)...a keďže Domka miluje ľudí "uletených, čudných,
svojských, výnimočných", toto dievča úplne zapadá do jej "vzorca
dokonalosti" :).
Neviem ako to
cítia tieto dve dievčatá, ale my s Domkou im hovoríme odjakživa až dodnes, aj napriek
tomu, že sa veľa vecí zmenilo, najlepšie kamarátky...a pravdaže nežiadame od
Vás dievčatá to isté, nežiadame od Vás nič, len aby ste na nás nezabudli :)...my Vás máme “vytlačené” hlboko v
našich srdciach.
Tak neviem, či
tieto naše naj sme stretli náhodne alebo je to osud...ale obidve sa volajú Maca
(teda tá moja Martina a tá Domkina Marcela), ale obe ich voláme Maca...obidve
sa narodili 16. mája a tak je pre nás veľmi jednoduché si zapamätať, kedy oslavujeme :)...obidve sú našim opakom a zároveň našou
súčasťou....ja milujem Domkinu Macku neskonale veľa, pretože je to výnimočné dievča,
ktoré chytilo za srdce nielen moju dcéru....Domka miluje moju Macku od prvého
momentu ako sa s ňou stretla, pretože v nej našla ďalšiu kamarátku a
krásnu vílu.
Neviem, ako to mám
celé uzavrieť, ale stále si hovorím, že tento náš spoločný príbeh je možno jedna
veľká náhoda, ale pre mňa hlavne osud.
A tak Vám Macky k Vašim včerajším narodeninám ešte raz prajeme všetko najlepšie, zostaňte také, aké ste boli doteraz.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára