Pomáhať sa má, lebo...

Včera sme boli na jednom úžasnom koncerte...doposiaľ celkom neznámeho speváka Barcella s 1111 zboristami. Bolo to monumentálne. Barcella spieva ako povedal pesničky, ale aj hip hop a slam - rozhodne vo svojich textoch hodne veršuje a rýchlosť jeho reči je abnormálna, nestíhate sa čudovať :)...z jeho hudby jednoducho ide neskutočne dobrá energia...a v sprievode 1111 zboristov od tých najmenších až po seniorov (zbory pozbierané z celého regiónu)...to bolo naozaj nádherné.

Ale dôležité je, prečo takýto koncert vznikol...pre RESTO DU COEUR (REŠTAURÁCIA SRDCA)...aby ste vedeli, čo to je (pretože tento blog čítajú hlavne slovenskí priatelia:))...tak Resto du coeur je kampaň na pomoc ľuďom bez domova alebo chudobným ľuďom, aby PREŽILI chladné, zimné obdobie...túto myšlienku naštartoval pred 30 rokmi humorista a herec Coluche, ktorý mal celkom „neúctivý“ zmysel pre humor a celú myšlienku naštartoval pri jednom rozhovore v rádiu vetou „Mám taký malý nápad...“  - dnes sa každoročne organizujú od novembra do marca zbierky peňazí, jedla a teplého oblečenia...a pravdaže je v tomto období otvorených viac ako 2500 Resto du coeur - proste reštaurácií, kde sa pre chudobných ľudí pripravuje jedlo a pravdaže sa organizujú koncerty na podporu tohto projektu, aby sa na pomoci mohol zúčastniť každý aspoň tým, že si kúpi lístok na nejaký koncert...ja viem, poviete si, že takéto akcie bežia všade, ale myslím, že nie každá je rozvinutá do takých rozmerov ako tu vo Francúzsku...a pretrváva už 30 rokov i napriek tomu, že Coluche už dávno nie je medzi nami, stále naberá na rozmeroch...A čo je najúžasnejšie, že za celou akciou stoja tisícky dobrovoľníkov...žiadne platené funkcie :)...od mladých až po bielovlasých dobrovoľníkov :)...a ešte jedna vec je dôležitá...nikto nerieši prečo je niekto bezdomovec, či preto, že je alkoholik, lenivec a podobne alebo preto, že sa do tohto stavu dostal kvôli sociálnej, zdravotnej, rodinej alebo inej zlej situácii...jednoducho títo ľudia potrebujú pomoc...

Nie som „Matka Tereza“ a preto som si stále kládla otázku, prečo niekto tak nezištne, dobrovoľne pomáha aj napriek tomu, že za to nikdy nič nedostane...A docvaklo mi to pri rozhovore s jedným kamarátom, ktorý robí to isté a keď som sa ho spýtala prečo, tak sa tváril, že to až také nezištné nie je :), povedal, že si zbiera biele kamene :) "napotom", na neskôr, do budúcnosti :)...viete, to sú tie metafory, biele kamene, červené body....každý tomu hovorí inak...ale, čo mi došlo, je, že POMÁHAŤ SA MÁ, LEBO NIKDY NEVIETE KEDY BUDETE POTREBOVAŤ POMOC VY A POTOM URČITE ODNIEKIAĽ PRÍDE...tak som si to aspoň povedala ja. :)

A ešte dám jeden kostrbatý preklad „takej hymny“ Resto du coeur - Dnes „už viac nemáme právo“ na to, aby sme boli hladní a aby nám bola zime...každý prevýši sám seba, keď bude myslieť na teba (na toho druhého)...nesľubujem Ti veľký večer, ale len jedlo a pitie, trochu chleba  a tepla v Resto du coeur...

Tak aj na tomto môžu vyrastať naše deti...predsa len je ešte niečo dobré v tomto svete :)

Prajem Vám pekný deň, aby ste mali kam hlavu skloniť a aby ste si mohli zasadnúť k stolu so svojimi blízkymi a dať si hoci len chlieb s maslom...a vtedy si nezabudnite povedať, aké len mám šťastie. :)