Jasné, že môžme

Premýšľala som, čo je to byť moderný ...a myslím, že v dnešnej dobe je to hlavne byť originálny a sám sebou.

Premýšľala som, čo je to moderný život...a myslím, že v dnešnej dobe je to hlavne akýkoľvek spôsob praktického a "environment friendly" života, láskavého k svojmu okoliu a prírode.

A myslím, že toto všetko je naozaj dobré. 

A v mojom prípade to platí niekoľko krát. 
Hovorím si, prečo nosiť nejakú kožennú kabelku, nerozoznateľnú od ostatných a potom na nákup aj tak musím vytiahnuť nejakú inú tašku - v mojom prípade, keďže často zabudnem ďalšiu tašku doma, skončím pri "fuj igelitke" :) z obchodu.

Prečo by dievčatá nemohli nosiť tenisky na telocvik v okatej taške, za ktorou sa obzrú aj ostatné spolužiačky...
Prečo by mladé slečny nemohli nosiť svoju učebnicu angličtiny v taške korešpondujúcej jej štýlu (v taške, do ktorej sa tá učebnica zmestí)...
Prečo by mladé mamičky nemohli nosiť plienky a všetky tie vreckovky, fľašky a kašičky pre svoje detičky v taške, ktorá podčiarkne ich krásu a radosť z ich dieťaťa...
Prečo mamy starších detí by nemohli nosiť nákup pre svoje teenagerské "nenajedené" deti v taške, ktorá by hovorila - "pozirte ako rada nakupujem potraviny" :)...
A prečo by aj staršie panie a babičky nemohli nosiť svoj malý nákup alebo nákup z lekárne v peknej taške, ktorá by hovorila - "ešte stále ma baví život"...

Jasné, že môžu...a preto ma asi nikdy neprestanú baviť tieto praktické tašky, ktoré sú jedinečné, ale hlavne sú schopné aj "čo to" uniesť - nie sú to len také "kabelečky" na parádu (hoci aj tie sú dobré).

  


   

Košíky

Tak ešte resty z minulého týždňa...košíky na všetko možné. :)

A už Vám naozaj sľubujem, že si dám od modrej pohov. :)

Pekný deň. 

Náhodné alebo osudové stretnutia

Sme mama a dcéra...a napriek tomu sme úplne rozdielne...vzhľadom aj charakterom.

Pravdaže, sú zásadné veci v našich životoch ako hodnoty a zvyklosti, ktoré moje dieťa prebralo odo mňa...pretože sú dôležité pre mňa, stali sa dôležitými aj pre ňu.

Ale určité veci v hĺbke duše cítime prirodzene rovnako...a práve tieto pocity a neviditeľné veci vychádzajúce z hĺbky našich sŕdc, vytvárajú medzi name silné puto.

Rozpoviem Vám časť nášho príbehu cez iných ľudí... 

Každý človek má rodinu, do ktorej sa narodí...a tak vlastne nemá moc na výber.

A potom má priateľov, ktorých si počas svojho života hľadá...niektorých stretne v detstve, niektorých až v dospelosti...s niektorými sa stretáva každý deň, v škole, v práci, pri športe...iných vidí raz za rok...sú to ľudia, ktorí robia náš život krajší, naplnenejší, taký podľa nášho gusta a výberu.

Keď som bola malé dievča stretla som iné malé dievča...nepamätám si presne ten prvý alebo druhý deň, ale veľmi skoro som zistila, že toto je moja “najlepšia” kamarátka...bola to taká moja imaginárna dvojička, niekto, kto ma dopĺňal, rozumel mojej reči.

Bola (a je) úplne iná ako ja ...

Ja, dievčatko s hnedými, rovnými vlasmi som stretla dievčatko s krásnymi blonďatými kučerami...asi sa mi páčila od prvej chvíle...stretla som malého anjela s krídlami...s krídlami hovorím preto, že bola naozaj voľná ako vták, všetko, čo začala robiť, robila s prirodzenou ľahkosťou...je to múdra, nesmierne inteligentná, logická, praktická, systematická, pracovitá, skromná osoba, ale aj tak je anjel so šietym a siednym a ôsmym a x-tým zmyslom...napriek všetkým jej výnimočným vlastnostiam je  u nej vždy na prvom mieste srdce...no a pre toto všetko som si ju vybrala. :)  

Keď bola Domka malé dievčatko stretla iné malé dievčatko...presné okolnosti nepoznám, ale veľmi skoro je začala hovoriť “najlepšia” kamarátka, vzájomne sa dopĺňali, iba oni rozumeli svojim čudným vtipom a nikdy sa spolu nenudili.

Bola (a je) úplne iná ako  Dominika...

Domka, vysoké blonďaté dievčatko s rovnými vlasmi stretla hnedovlasé, kučeravé, drobná dievčatko, ktoré si ju okamžite získalo...stretla malého neposedného diablika s veľkým srdiečkom a bezhraničnou fantáziou...takémuto dieťaťu sa jednoducho nedá odolať...je to dievča s neskutočnou osobnosťou, vlastnými názormi a fantáziou...je to originál jediný na svete :)...a keďže Domka miluje ľudí "uletených, čudných, svojských, výnimočných", toto dievča úplne zapadá do jej "vzorca dokonalosti" :).

Neviem ako to cítia tieto dve dievčatá, ale my s Domkou im hovoríme odjakživa až dodnes, aj napriek tomu, že sa veľa vecí zmenilo, najlepšie kamarátky...a pravdaže nežiadame od Vás dievčatá to isté, nežiadame od Vás nič, len aby ste na nás nezabudli :)...my Vás máme “vytlačené” hlboko v našich srdciach.   

Tak neviem, či tieto naše naj sme stretli náhodne alebo je to osud...ale obidve sa volajú Maca (teda tá moja Martina a tá Domkina Marcela), ale obe ich voláme Maca...obidve sa narodili 16. mája a tak je pre nás veľmi jednoduché si zapamätať, kedy oslavujeme :)...obidve sú našim opakom a zároveň našou súčasťou....ja milujem Domkinu Macku neskonale veľa, pretože je to výnimočné dievča, ktoré chytilo za srdce nielen moju dcéru....Domka miluje moju Macku od prvého momentu ako sa s ňou stretla, pretože v nej našla ďalšiu kamarátku a krásnu vílu.

Neviem, ako to mám celé uzavrieť, ale stále si hovorím, že tento náš spoločný príbeh je možno jedna veľká náhoda, ale pre mňa hlavne osud.

A tak Vám Macky k Vašim včerajším narodeninám ešte raz prajeme všetko najlepšie, zostaňte také, aké ste boli doteraz.  

    

Zamračené

Modrá závislosť...obloha je sivá, tak si robím modrú náladu inak...ale, ak by sa Vám táto taška páčila, ale mali chuť na inú farbu ako tú moju modrú, pokojne mi napíšte:)...rada ju pre Vás vyrobím :) 

Trošku som modifikovala moju nákupnú tašku, aby bola použiteľná na viac spôsobov :)

Môj zlepšovák - "zlepšovač" nálady - fluo ružová

Niektoré dni nie sú tak úplne "ideálne"...a vtedy sa nespoliehajte na to, že Vám niekto príde vylepšiť náladu...jednoducho to zoberte do vlastných rúk...

Mne na to stačí úplne najviac fluo ružová farba na látku a "home made" pečiatka a potom už len idem a tlačím a zlepšujem náladu...na záver z toho niečo "spichnem"...tadá a je mi úplne super :)

Počas tlačenia sa mi na látku nejak prepašovali tri sivé trojuholníky, veď aby nebola ozaj nuda...a aby bola taška naozaj originálna. :)

MOJE LIKES 5 - EVITA

Tak toto som ešte nikdy nespravila...prečítala som magazín od prvej po poslednú stranu^*.

Je to naozaj úkaz...doposiaľ som čítala magazíny a noviny skôr ako dieťa...čítala som obrázky...občas ma zaujal nejaký článok, recept, dobrá rada, ale nikdy som nečítala magazín ako knihu...vždy som považovala svojho chlapa za blázna, pretože on to robí so svojím obľúbeným mesačníkom...veľmi často pri čítaní hneď zapína internet, aby si viac prečítal o autorovi alebo “hrdinovi” článku, prípadne ak je uvedený nejaký link...hneď to musí “check-ovať”...že čistý blázon som si hovorila...teda až do včera, keď sa mi stalo to isté.

Vďaka tomu, že som prečítala naozaj všetko, dokonca aj všetky reklamy**, aj mená všetkých, ktorí za týmto úžasným magazínom stoja, viem aj kam mám poslať tento môj list...aby so Vám spravila radosť, pretože mne ste spravili obrovskú radosť.

Píšem o Vás, kedže o Vás a o tom všetkom (a je to naozaj skoro všetko), čo sa mi na Vašom magazíne páči...to, že ste ženský, sexy, citlivý, realistický, inteligentný, ale hlavne pozitívny magazín...a cítiť z Vás, že každý článok je napísaný s radosťou, záujmom o vec, tému či človeka a s osobným nasadením autora...a páči sa mi aj to, že hoci ho tvoria ženy, majú v tomto projekte prsty aj chlapi...teda všetci tí riaditelia :) ako som sa dočítala...a keďže momentálne žijem vo Francúzsku, kde k Evite nemá nikto prístup, väčšina*** francúzskej populácie nehovorí po slovensky, nikto by mi nerozumel o čom rozprávam...a tak to všetko píšem na svoj blog, kde “chodia” všetci moji kamaráti, známi, fanúšikovia, čo Vám poviem samí super ľudia...nech všetci vedia, že Evita magazín je úplne “najvác”.

Odvtedy, čo som sa “prechodne dlhodobo” presťahovala s rodinou do Francúzska som nemala príležitosť čítať slovenské magazíny, ale vlastne som si už dlhšiu dobu ani nevedela nájsť taký, ktorý by ma zaujal...”presedlala som” na blogy... a teda zväčša ženské blogy...o varení, pečení, móde, cestovaní, knižkách a umení, tvorení, záhradke, rodine...také tie bežné jednoduché veci, ktoré nás ženy tešia a robia šťastné...a zistila som, že je medzi nami veľmi veľa šikovných žien, ktoré píšu o vieciach, ktoré majú radi a rozumejú im.

A preto, mňa osobne, by veľmi potešila nejaká dvojstrana, kde by ste vždy predstavili nejakú šikovnú slovenskú blogerku...(viem už ste s tým začali s Alex), ale mohla by to byť naozaj pravidelná rubrika.

A potom ,teda mňa dušu silno tvorivú :), by veľmi potešila ešte nejaká dvojstrana DIY, handmade, urobené rukami, doma a s láskou :) veď viete o čom hovorím :).

Tento môj dlhodobý prechodný pobyt v zahraničí ešte budem musieť nejak poriešiť s Vašou Evitou :)...zatiaľ som to poriešila s kamoškou, ktorá ”Vás” kupuje a potom bude odkladať pre mňa, ale tak to nemôže ísť večne, čo keď si bude chcieť vystrihnúť nejaký recept alebo mi "Evitu" jednoducho nebude chcieť dať? Čo potom?

Tak Vám idem navrhnúť, aby ste do budúcnosti začali uvažovať o nejakej forme elektronického predplatného, aby som mohla Evitu čítať na “nete” :).

Naozaj z celého srdca Vám gratuľujem k prvému číslu, držím Vám palce, aby sa Vám aj naďalej darilo a aby Evita bola vo všetkých oblastiach taká akurát. :)

A všetci, ktorí ste to dočítali až sem, šup čítať Evitu a spraviť si svoj vlastný názor. :) 

Ja si rozhodne Evitu pridávam do svojich LIKES. :)

PS pre Evitu: Evitu magazín prelistovala aj moja 12 ročná dcéra, ktorá hrá už nejaký ten rok bedminton a odkazuje jej, že ak by chcela, pokojne ju naučí nebáť sa košíka. :)

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

*teda len jednu dvojstranu som preskočila - predposlednú - ja jednoducho horoskopy nečítam, ale viem, že ženy ich obyčajne milujú, tak s tým pokojne pokračujte. :) 

**lebo zdá sa, že keď to je v Evite, asi na tom niečo bude...všetci, kto ma chcete získať ako nového zákazníka, robte reklamu v Evite, určite si Vás nájdem. :) 

***môj francúzsky chlap po slovensky hovorí :)

Teraz už naozaj každý môže ísť na kávu s Evitou :)

...nad zlato

Uplynulý víkend som si zasa raz uvedomila, aká som šťastná a aké mám šťastie.

Chýba mi veľa vecí, pretože som konzumný tvor ako takmer každý človek...

Nie som vždy spkojná s tým, čo mám alebo nemám...

Hľadám chyby a problémy aj tam, kde nie sú...

ALE

Mám najlepšie dieťa na svete, ktoré mi robí každý deň veľkú radosť...občas ma rozčuľuje, občas neposlúcha...ale robí ma najšťastnejšou mamou na svete.

Mám najlepšieho chlapa na svete, ktorý ma miluje a rád ma prekvapuje a robí mi radosť...jasné, že ma občas štve a nechápe a nepočúva atď. ... :)...ale robí ma najšťastnejšou ženou na svete.

Mám najlepšiu rodinu na svete, ktorá vždy stála pri mne a ešte nikdy ma nesklamala...aj keď nie sme často spolu, môžme sa na seba navzájom spoľahnúť...moja rodina je moje najbezpečnejšie útočisko odkedy som na svete.

Mám najlepších priateľov na svete, ktorí ma majú radi so všetkými mojimi chybami a vždy mi odpustia, že nevolám, nepíšem a potom, keď sa ozvem sú vždy “ready” pomôcť, dať kávu a rozprávať sa a zabávať do mrtva...”implantovala som si” do svojho života najlepšie ženské a chlapov pod slnkom. :) 

No a toto všetko by som nevymenila za nič na svete...ani za jachtu, ani vilu s bazénom, ani luxusné dovolenky, ani peniaze celého sveta...nevymenila by som ich ani za žiadnu inú “rodinku a partičku úžasných”.

Ľúbim Vás...STE NAD ZLATO :)...asi by som bez Vás nemohla žiť...a nebudem Vás menovať, vy všetci viete, komu sú tieto riadky venované. :)

Fotky z "trojitej" oslavy, ale nie sú na nich všetci, na ktorých som myslela, keď som toto písala :))) 

Tak takto zakvitla naša čerešňa

Milujem máj a zakvitnuté čerešne - stromy...a milujem tiež čerešne :)...a na našej čerešni vyrástlo toto:)

A ak by ste chceli vedieť pravdu, išla som okolo tejto látky, chytila som ju do rúk a už som ju nemohla pustiť...taká bola krásna, rozkvitnutá a voňavá:)

7th art

Dnes nebudem moc písať, dnes to bude hlavne o obrázkoch.

Viete, čo je 7. umenie? No predsa "CINEMA". A toto bola téma tohtoročného karnevalu v Montbeliard. Ako obyčajne, celé to bolo úžasné...vždy premýšľam nad tým, koľko nadšenia a energie dávajú ľudia do prípravy tohto karnevalu...a asi nikdy sa neprestanem čudovať...bola to krásna nedeľa. :)

Začalo to pravdaže čierno-bielym filmom...Charlie Chaplin...

Keďže sme vo Francúzsku, nemohol chýbať Policajt zo Saint Tropez...

Moja srdcová záležitosť :)...smrtky a krásne príšery...a ešte k tomu na "skákajúcich chodúľoch"

Rodinná posadnutosť...FUNatici...Star Wars :)

Harry Potter a smutná, ale krásna Hermiona...a dva hrady naraz :) 

Piráti z Karibiku...

Hudobníci pravdaže nemohli chýbať...Domkina kamarátka Aurélie

A hudobníci hrali a zabávali...a vôbec nezaostávali za karnevalovými maskami 

Krásny deň Vám prajem...nech každý deň prežívate radosť a nadšenie z toho, čo robíte.

Asi to bude tým slnkom

To, že milujem modrú farbu a všetky jej variácie, parížska modrá, kráľovská modrá, námornícka modrá, azúrová modrá...jednoducho akákoľvek modrá...to je už dávno jasné.

To, že milujem nesmrteľné, námornícke vždy "IN" prúžky, to už tiež dávno viem.

To, že som narodená v znamení rýb je fakt a som ryba ako lusk so všetkým dobrým aj zlým, čo si "ryby" priniesli vo vienku na svet. 

A preto sa asi nebudete čudovať, že s príchodom slnka som posadnutá všetkým modrým, námorníckym, rybárskym, morským, vodným...obávam sa, že moja tvorba bude teraz silno "obmedzená" na túto tému. :) Tak dúfam, že Vás nebudem moc nudiť. :)

Niečo na letné dni pri mori...každá mladá slečna, ale aj mamina rodiny musí počas dovolenky absolvovať rybací trh, ovocno-zeleninový trh, nákup čerstvej bagety, zastavenie sa na rannú kávičku v kaviarničke v prístave...čo Vám poviem, či už budete v Chorvátsku, Taliansku, Francúzsku, Grécku...toto budete určite potrebovať :)

Moje fotografické schopnosti sú priemerné, ale tá rybková látka je naozaj, ale naozaj "uf" krásna a tyrkysová modrá je ešte viac tyrkysová ako sa zdá :)

  

DinoZoo

...alebo, keď zistíte, že Vaše veľké dieťa vôbec nie je veľké...vzrastom...ale ani pocitmi...keď uvidela tie obrovské "plastové" :) zvery, aké ľahké bolo tváriť sa, že sú živé...a všetko, čo sa dalo, bolo treba chytiť...no čo Vám poviem, "ešte stále je malinká" :)

Opekanie "gumených Marshmallow"..."hovadská" chémia a "hovadsky" dobré...hlavne pre deti :)...rozhodne to aspoň skúste :) 

A Veľkonočný víkend som ukončila týmto :) 

Čudné...

Mám také čudné obdobie :)...bábätkovské :)...to je asi tým, že tá moja Domka je už naozaj veľká a už nepotrebuje toľko "stískačiek" ako keď bola malinká :)...a mne to chýba :)

Juj, teraz som asi naľakala všetkých svojich priateľov a známych a aj nepriateľov :)

Tak, aby som to dala na správnu mieru...zamilovala som sa do výroby bábätkovských dečiek...a v hlave mám ďalšie projekty pre bábätká...

Našťastie mám vo svojom okolí niekoľko neterí a synovcov a detí mojich kamarátiek "naj báb na svete", ktorí by pokojne mohli začať rozmýšľať nad detičkami...
Takže tu je moja výzva...prvý /prvá z Vás dostane odo mňa dečku pre bábätko z lásky ...nebojte sa, srandujem, všetci ju dostanete z lásky :)))...a nechcem menovať, ale Kat.., Jan.., Pe.. s Miš.., St.... máš ešte čas :), Lu.., Ver....., Ad.., Dom..... od Šiš... :), mladšia Šiš.. má tiež ešte čas, Amé..., Cam...., atď. atď. ...všetkých Vás mám rada :)

Snívam o drevenej chalúpke

To sa tak stáva...
Keď žijete vo Francúzsku, máte slovenské korene, objavíte čaro švajčiarskej výšivky...
Neodolala som francúzskej bavlnenej kockovanej látke Vichy...keď som ju zbadala, hneď som bola späť doma v našej kuchyni so zelenými kockovými závesmi na oknách a zelenými kockovanými vankúšikmi...keď som bola malé dievčatko...vtedy asi všetci na Slovensku mali túto "krásu" v kuchyni...len občas to bola červená alebo modrá "krása"...

Takže teraz už potrebujem len chalúpku, kam by som tieto moje vankúšiky umiestnila. :)

Pekný deň. 
Miška

  

Pozorujem...

Domka má nový piatkový rituál...po škole ide s kamarátmi do boulangerie (pekárne) a idú si kúpiť bonbóny a potom sú vonku (chcela som povedať, že sa hrajú vonku, ale už je veľká, tak je to skôr také podpichovanie sa chlapci a dievčatá, naháňačky, "posedávačky" na lavičke - mám to mierne odsledované z okna :))...no nič zvláštne, poviete si...veď pre deti začína víkend...a súhlasím s Vami.

Ale...v takejto úplne bežnej situácii ma napadla jedna vec...deti majú pár centov, za ktoré si kúpia v malom obchodíku dva či tri bonbóny (cukríky), ktoré si vyberú...a dôsledok?...nestojí to tak veľa, ako keď si kúpia v potravinách celý balíček cukríkov...”nezožerú” celý balíček na posedenie, ale majú radosť, že si vybrali niečo sami, každý jeden cukrí zvlášť, vyberajú podľa farby, veľkosti, chuti, ak ju už poznajú...no existuje nespočetne veľa kritérií, ale čo je dôležité, že sú spokojné, že "sladké" bolo, ale nie príliš veľa (táto druhá časť vety je pre rodičov)...pre deti sladkého nie je nikdy dosť. :)

A ešte čosi ma napadlo v tejto situácii...aká škoda, že takýchto malých obchodíkov je stále menej a menej...na Slovensku už takmer zmizli z povrchu zemského a tu, vo Francúzsku prežili zväčša len pekárne...hovorím o tých malých lokálnych mliekárňach, kde nemali na výber 120 jogurtov, ale len dva, len jeden druh mlieka v sklennej fľaši...alebo pekárne s najvoňavejším chlebíkom na svete, ktorý si ľudia kúpili na celý týždeň...a vydržal...teda nesplesnivel alebo nezostal tvrdý ako kameň po jednom dni...alebo zelovococh a mesiarstvach...kam ste prišli a predavači, zväčša zároveň majitelia týchto obchodov Vás poznali po mene, poznali Vaše životy, čo “jedávate”...Nebolo to príjemné, keď ste vošli do obchodu a obchodník Vás pozdravil po mene? - “Dobrý deň pani Mrkvičková, ako sa darí Vašej Zuzke v tej novej škole, Váš Jurko je už zdravý?.....a pozdravujem pána manžela.....:)))))”...aj takto vyzerala návšteva obchodu...a nie ako dnes, obrovské super-obchody, kde o Vás nikto nemá záujem, jediný záujem je čo najviac predať a pravdaže nikomu nezáleží na kvalite výrobkov...a už ani nehovorím o unavených pokladníčkach, ktoré sú naučené ako roboty “dobrý deň, dovidenia a toť všetko”...prípadne na Vás naziapu ak máte nejaké otázky...a že super-obchod. :(

No, podľa mňa je toto všetko obrovská škoda...chcela som povedať o čo všetko prichádzame, ale v skutočnosti je to takto - o čo všetko sa sami oberáme...ja viem, máte chuť argumentovať...malé obchody, malý výrobcovia, ručná výroba, domáca výroba...to je všetko veľmi nákladné a tým pádom drahé...a tak si radšej kúpime niečo lacné a hlavne VEĽA v “super-obchode”...áno, rozumiem Vám...ale “všetko má svoju cenu - rozdielnu a pravdaže subjektívnu” - drahé a lacné, dobré a zlé, zdravé a nezdravé, pekné a škaredé, atď. A NIE VŽDY DOBRÉ A KVALITNÉ VECI SÚ DRAHÉ...vždy si môžme vybrať...a vždy môžme podporiť to dobré...teda to lepšie...ak nám teda aspoň trochu záleží NA NÁS SAMÝCH. 

A ešte som v jednej knižke čítala jedno z tajomstiev francúzskych žien, prečo jedia a nikdy nepriberú...ja to veľmi skrátim...ale pointa je v tom, že...na nákup idú peši (nezaparkujú skoro až v obchode)...robia malý nákup denne (aby jedli čerstvo)...kým prejdú všetky tie malé obchodíky, prejdú nejaký ten kilometer...nosením nákupnej, pravdaže veľmi chic tašky si tvarujú svaly na rukách :)...a necítia sa ako "otrokyne", také malé krésne obchodíky ich jednoducho bavia...a ešte jedna vec, ktorá nesúvisí s témov...vraj nepoužívajú výťahy :)))...a potom sa môžu pokojne navečerať so svojou rodinou. :)

Prajem Vám pekný víkend a ak poznáte ešte nejaký malý obchodík s výbornými domácimi alebo ručnými výrobkami, dajte mi o ňom určite vedieť...pôjdem ho podporiť nákupom a potešiť samu seba. :)  

A EŠTE NIEČO SA CHYSTÁ...TEDA SKÚŠAM NIEČO NOVÉ (a keďže takmer nikdy nič neodfotím v procese výroby, tak tento krát sa mi to podarilo)

Privolávanie jari

Keď sa pozerám cez okno...svieti krásne slniečko...
Keď idem von...je "kosa ako v Rusku :)"...

To čo už je? Tak teda privolávam jar...nech už príde...všetci to potrebujeme...

Fotky z našej záhradky...vyzerá to naozaj nádherne...tie kvietky si rastú kde chcú a tak je to asi najkrajšie...vyzerá to ako rozkvitnutá lúka...tak u nás sa tak skoro kosiť nebude :)

  

Prázdniny

Jarné prázdniny na snehu ako sa patrí...ale aj pod zamračenou oblohou a s dažďom a hmlou...no nebolo vždy ideálne počasie, ale hlavne, že sme boli spolu...

Navštívili sme Grenoble, boli sme v múzeu topánok v Romans...ale hlavne sme veľa, veľa lyžovali...a boli sme viac unavené, hladné a smädné ako obyčajne :)  

Krátke stretnutia a silné zážitky

Píšem tento denník - občasník svojej dcéry, aby si raz z neho mohla čítať, čo zažila...

Dnes to bude bez obrázkov, lebo som nemala príležitosť fotiť...

Bola na lyžiarskom “campe” a veľmi sa jej tam páčilo...každý večer mala dlhú reč o tom, čo zažila...

Takže také krátke momentky z tohto jej týždňa...

Prvý krát jazdila na čiernej zjazdovke a “hors piste” - mimo zjazdovku...

Prvý krát mala nastriekané vlasy oranžovou farbou, pretože mali karneval...jej sen je mať červené vlasy...ja jej to pravdaže nechcem dovoliť, lebo má nádherné vlasy a pravdaže ešte nemá vek na farbenie vlasov...ale našťastie si mohla tento pocit užiť, lebo mali skvelých inštruktorov, ktorí priniesli farebné spreje na vlasy (jednorázové...ufff :))...

Vďaka môjmu šiestemu zmyslu a strachu, že jej bude strašná zima, dostala najsuper lyžiarsku bundu - riskla som to, kúpila som ju sama a mala úspech...bunda aj ja...

Prvý krát jedla hnusné špagety...lebo tie sú vždy super :)...

Atď....atď.

A spoznala jedného malého chlapca, černoška...ktorý bol tiež na tejto lyžovačke...počas jedného obeda sedel s ňou pri stole a rozprával jej, že je z Haiti...jeho rodičia zahynuli pri zemetrasení...je adoptovaný vo Francúzsku...má 5 bratov a každý je v inej rodine...povedala mi, že to bolo strašné...bolo to veselé chlapča, ktoré vždy vtipkovalo, ale keď začal hovoriť toto, zrazu zvážnel a mal slzy na krajíčku...a viac nevieme...myslím, že to bol pre ňu dostatočne silný zážitok...nevedela, čo má na to povedať a ako reagovať...asi ani ja by som nevedela...

Chcem povedať len dve veci...

Nikdy nevieme, kto nám skríži cestu v našom živote, hoci len na pár hodín a ako nás toto stretnutie ovplyvní...

A moja úcta a rešpekt všetkým “silným deťom”, s ktorými sa život nebabral a všetkým adoptívnym rodičom, ktorí dávajú takýmto deťom druhú šancu na šťastné detstvo a “normálny” život. 

Ešte trochu romantiky

Milí moji "Blog funs"...zabudla som Vám ešte ukázať toto...ešte trochu romantiky...lebo potom...niečo sa chystá :))))))))...prepínam na modernejší mód :) 

Keď Vám dieťa rozkvitne...

Tak dnes má Domka v škole karneval...

Prípravy sme neriešili veľmi dlho, lebo presne vedela, čím chce byť...ako to má vyzerať...čo na to potrebuje...jednoducho už má svoj názor = už je veľká :(

Tak teda otázka znela: Čo to bude?...že SUGAR SKULL, zahlásila...tak ak neviete, čo to je, tak to je smrtka, teda presnejšie lebka... :(

Som si povedala, že to už čo je toto...žiadna víla, princezná, lienka, šašo...ale smrtka?...zdá sa, že aj toto znamená, že = už je veľká :(

Povedala mi, že to je taká pekná “milá, rozkvitnutá” smrtka...tak som si povedala, OK, nebojuj s ňou :)...len pravdaže ešte som musela položiť niekoľko otázok, či to nie je niečo brutálne, nereprezentuje to nejaké zlo a podobne...”to by si nebola ty mami, keby si sa nezačala pýtať takéto otázky” skonštatovala Domča :)...tak mi teda ukázala túto pesničku...určite všetci, kto máte doma puberťákov, ju poznáte :)

Lily Wood & The Prick

Takže som to zobrala do svojich rúk...tú lebku a položila som si otázku...MILOVAŤ ALEBO NEMILOVAŤ? A odpoveď je jasná, budem ju milovať navždy :)

A tak moje dieťa na jeden deň rozkvitlo a transformovalo sa na krásnu smrtku...a čo Vám poviem, je to moja práca a som neskutočne spokojná :)

Už viem... viem, už...

Už viem, čo je umenie...keď Vám zážitok z niečoho nedá pokoja ešte niekoľko dní, týždňov, mesiacov...možno aj celý život :)

Už viem, kto je umelec...Calogero :)

Viem, už som Vám ho tu spomínala, ale nedá mi ešte krátke pozastavenie sa...také tie emócie po koncerte...najskôr také to jednoduché konštatovanie...bol úžasný :) (teda oni sú vlastne štyria chlapíci - zväčša sa za jednou osobou skrýva ďalší team ľudí, na ktorých sa často zabúdame)

Atmosféra bola super aj bez nejakej veľkej “show”...hoci pre mňa to bolo obrovské predstavenie (koncert), založené na hudbe, speve a teda trošku na nejakej tej videoprojekcii - neviem, či sa to takto volá, ale veď viete o čom hovorím.

Tento, pre mňa hudobný génius vydal už niekoľko albumov, ale ja poznám len ten posledný a zopár hitov z predchádzajúcich albumov...a na tomto albume sú snáď všetky pesničky hity.

Každá pesnička je nejaký príbeh alebo myšlienka...

Tak len aby ste vedeli, čo všetko sa dokáže zmestiť na jeden album a vyprodukovať jedna geniálna hlava :)...budem trošku prekladať, aby ste z toho niečo mali:

Tak napríklad moja najobľúbenejšia pesnička "Conduire en Angleterre" - Šoférovať v Anglicku je pre “ľavorukú” menšinu na tejto Zemi...o tom, že nie vždy to majú ľaváci jednoduché v tomto “pravorukom” svete a o tom, že keď je niečo skutočné a dobré, hovorí sa tomu, že je to pravé...a keď je niekto nešikovný, tak má obe ruky ľavé...:(

Alebo “Le portrait” - Portrét - toto je pesnička pre každú mamu, ako dieťa dokáže mamu milovať, ale hlavne o tom, čo dieťa prežíva, keď mu mama chýba - no revačky pre každú citlivú dušu a ešte v kombinácii s hudbou, ani nehovorím...predstava, že moja Domka by ma nemala :))) a prežívala by takýto smútok mi ide vytrhnúť srdce z hrude :(((...a bohužiaľ, veľa detičiek je bez mamy (a teda bez rodičov všeobecne, aby som nezabudla aj na tatov :))

"Un jour au mauvais endroit" - Jeden deň na zlom mieste -tak toto je úplna sila, skutočný príbeh, ktorý sa odohral vo Francúzsku na predmestí Grenoble - dvaja obyčajný chlapci sa jedného dňa vyskytli na "zlom mieste" a za "škaredý či krivý pohľad" si vyslúžili smrť...je to o brutalite dnešných mladých ľudí, ktorou ich kŕmime každý deň...jednuducho títo chlapci sa "nejako" pozreli na bandu chuligánov, ktorým sa to nepáčilo a tak ich zabili...a potom si uvedomujem ako často v bežnom jazyku používame výraz, síce s nadsádzkou, ale predsa...zabijem ťa, zabil si, to je zabité...

"Le monde moderne" - Moderný svet - o dnešnom svete, kde je neskutočne veľa rodín "recomposées" - doslovný preklad "znovu poskladaných" (nové rodiny vzniknuté po rozvode rodičov), kde deti majú “dvoch” otcov a “dve” mamy...ale pesnička aj pripomína, že ľudia, ich radosti a bolesti sú stále rovnaké...len svet je moderný :)

"J´ai le droit aussi" - Mám tiež právo - pesnička pre homesexuálnu a lesbickú minoritu v tomto svete...že tiež majú právo byť šťastný, milovať a byť milovaný, aj napriek tomu, že pre ostatných je to  šokujúce...hovorí...nie som lepší ako ostatní, ale ani horší...je mi ľúto, že Vás to šokuje, ale už nechcem mať strach, človek je človek a nezáleží na tom, kam ide jeho srdce...   

 Alebo "Cristal" - Krištáľ...to je krásna myšlienka o kryštáľovom srdci, ktoré bolo chladné a ubližovalo a potom sa rozbilo na márne kúsky a ostalo krehké...

Alebo "Fidéle"...Verný...jednoducho o tom, čomu je verný, na čom mu záleží a čo je pre neho (Calogera) dôležité...napr. je verný...svojim rozhodnutiam, svojim sľubom, svojej polovičke, svojim myšlienkam, svojim rodičom, svojim manierom (spôsobom), svojim bláznovstvám a chybám, svojim priateľom, svojej káve, svojim princípom, svojmu charakteru, svojej zemi, svojej štvrti, svojmu detstvu, svoju šiestemu zmyslu, svojej mladosti a svojim spomienkam...atď. atď., ale hlavne je verný hudbe...ja viem, zdá sa Vám to nemožné...áno, toto všetko sa zmestilo do jednej pesničky a to som Vám nenapísala všetko...

A už to začína byť dlhé...:) takže...

Jednoducho som chcela povedať, že obdivujem ľudí, ktorí ovládajú a milujú svoje remeslo, vedia, čo robia, má to hlavu a pätu, dokážu vyjadriť svoj osobný názor, v prípade Calogera ešte musím dodať, že okrem toho, že je úžasný skladateľ (skladá hudbu a píše texty aj pre iných francúzskych spevákov a speváčky), hraje úžasne na gitare a klavíry (na gitera dokáže hrať aj “hore nohami” :)) a to najhlavnejšie je, že ostáva úplne normálny (podľa mňa).

Tak ak máte chuť, pozrite si niečo na youtube...ja viem, poviete si, že neviete po francúzsky, tak nebudete rozumieť o čom spieva, ale v princípe hudba nepozná cudzie jazyky ani hranice...hudba je len dobrá alebo “nie dobrá” :)...a aspoň niečo som Vám už preložila, aby ste vedeli s kým máte do činenia :)...určite sa v jeho pesničkách nájde každý z Vás.

Pekný deň.

Miška 

Kvalita fotiek je hrozná, ja viem, ale sú moje, autentické :) 

Vintage romantika

tak začínam zase "taškovať"...
po všetkých tých čelenkách potrebujem zmenu...
a keďže za oknom krásne svieti slniečko, akoby mala jar už prísť, tak som sa rozhodla pre také svetlé farby...a ono z toho vyskočilo niečo celkom "vintage", rozhodne však veľmi "romantikuš" :)

Niektoré z mojich čeleniek :)

Pekný deň,

Miška