Domka má nový piatkový rituál...po škole
ide s kamarátmi do boulangerie (pekárne) a idú si kúpiť bonbóny a potom sú
vonku (chcela som povedať, že sa hrajú vonku, ale už je veľká, tak je to skôr také podpichovanie sa chlapci a dievčatá, naháňačky, "posedávačky" na lavičke - mám to mierne odsledované z okna :))...no nič zvláštne, poviete si...veď pre deti začína víkend...a súhlasím s
Vami.
Ale...v takejto úplne bežnej situácii ma napadla jedna vec...deti majú pár centov, za ktoré si kúpia v malom obchodíku
dva či tri bonbóny (cukríky), ktoré si vyberú...a dôsledok?...nestojí to tak
veľa, ako keď si kúpia v potravinách celý balíček cukríkov...”nezožerú” celý
balíček na posedenie, ale majú radosť, že si vybrali niečo sami, každý jeden cukrí zvlášť, vyberajú podľa farby, veľkosti, chuti, ak ju už poznajú...no existuje nespočetne veľa kritérií, ale čo je dôležité, že sú
spokojné, že "sladké" bolo, ale nie príliš veľa (táto druhá časť vety je pre rodičov)...pre
deti sladkého nie je nikdy dosť. :)
A ešte čosi ma napadlo v tejto
situácii...aká škoda, že takýchto malých obchodíkov je stále menej a menej...na
Slovensku už takmer zmizli z povrchu zemského a tu, vo Francúzsku prežili zväčša len
pekárne...hovorím o tých malých lokálnych mliekárňach, kde nemali na výber 120 jogurtov, ale len dva, len jeden druh mlieka v sklennej fľaši...alebo pekárne s
najvoňavejším chlebíkom na svete, ktorý si ľudia kúpili na celý týždeň...a
vydržal...teda nesplesnivel alebo nezostal tvrdý ako kameň po jednom dni...alebo zelovococh
a mesiarstvach...kam ste prišli a predavači, zväčša zároveň majitelia týchto
obchodov Vás poznali po mene, poznali Vaše životy, čo “jedávate”...Nebolo to
príjemné, keď ste vošli do obchodu a obchodník Vás pozdravil po mene? - “Dobrý deň
pani Mrkvičková, ako sa darí Vašej Zuzke v tej novej škole, Váš Jurko je už
zdravý?.....a pozdravujem pána manžela.....:)))))”...aj takto vyzerala návšteva obchodu...a nie ako dnes, obrovské
super-obchody, kde o Vás nikto nemá záujem, jediný záujem je čo najviac predať a
pravdaže nikomu nezáleží na kvalite výrobkov...a už ani nehovorím o unavených pokladníčkach,
ktoré sú naučené ako roboty “dobrý deň, dovidenia a toť všetko”...prípadne na Vás naziapu ak máte nejaké otázky...a že super-obchod. :(
No, podľa mňa je toto všetko obrovská škoda...chcela som povedať o čo všetko prichádzame, ale v skutočnosti je to takto - o čo všetko sa sami oberáme...ja
viem, máte chuť argumentovať...malé obchody, malý výrobcovia, ručná výroba,
domáca výroba...to je všetko veľmi nákladné a tým pádom drahé...a tak si radšej kúpime niečo
lacné a hlavne VEĽA v “super-obchode”...áno, rozumiem Vám...ale “všetko má
svoju cenu - rozdielnu a pravdaže subjektívnu” - drahé a lacné, dobré a zlé,
zdravé a nezdravé, pekné a škaredé, atď. A NIE VŽDY DOBRÉ A KVALITNÉ VECI SÚ DRAHÉ...vždy si môžme vybrať...a vždy môžme podporiť to dobré...teda to
lepšie...ak nám teda aspoň trochu záleží NA NÁS SAMÝCH.
A ešte som v jednej knižke čítala jedno z
tajomstiev francúzskych žien, prečo jedia a nikdy nepriberú...ja to veľmi
skrátim...ale pointa je v tom, že...na nákup idú peši (nezaparkujú skoro až v
obchode)...robia malý nákup denne (aby jedli čerstvo)...kým prejdú všetky tie malé obchodíky, prejdú nejaký ten kilometer...nosením nákupnej, pravdaže veľmi chic tašky si tvarujú svaly na rukách :)...a necítia sa ako "otrokyne", také malé krésne obchodíky ich jednoducho bavia...a ešte jedna vec, ktorá nesúvisí s témov...vraj nepoužívajú výťahy :)))...a potom sa môžu pokojne navečerať so svojou rodinou. :)
Prajem Vám pekný víkend a ak poznáte ešte
nejaký malý obchodík s výbornými domácimi alebo ručnými výrobkami, dajte mi o
ňom určite vedieť...pôjdem ho podporiť nákupom a potešiť samu seba. :)
A EŠTE NIEČO SA CHYSTÁ...TEDA SKÚŠAM NIEČO NOVÉ (a keďže takmer nikdy nič neodfotím v procese výroby, tak tento krát sa mi to podarilo)
