streda 11. mája 2016

Hora opíc

Predĺžený víkend, tak čo to znamená? No predsa výlet.
Boli sme v malej ZOO, kde boli len opičky Makak, voľne sa medzi nami pohybovali, mohli sme ich kŕmiť pop-cornom, boli krotké a strašne podarené. Opičia ZOO, ktorú by ste pomalým krokom prešli za 15 minút bola pre nás zábavou na celé popoludnie.

Tak sme teda kŕmili, komunikovali, obdivovali, strašne sa nasmiali na týchto našich "predchodcoch" a ja som pozorovala, veľa a s nadšením, a naozaj môžem povedať, že sa správajú ako my, ľudia. Pravdaže sú medzi nami malá rozdiely ako napríklad, že im moc nezáleží na móde, spôsobnom jedení, krásnom dome, robia veci kedy chcú a ako chcú, správajú sa slobodnejšie ako my, ale asi je to tak normálne, predsa len, sú to zvieratá.

Krátky komiksový príbeh o tom, ako sa dievčinka chcela skamošiť s opičiakom intelektuálom.
Dievčinka: Ahoj kamoško, ja som Dominika. Teší ma.
Opičiak intelektuál: Nemám čas, premýšľam...nevyrušuj ma.

Dievčinka: No tak, počúvaj ma. Ja so taký istý "intelo" - intelektuál ako ty. Máme si čo povedať.
Opičiak intelektuál: Vážne? To akože ozaj? Nemyslím, ako na tebe pozerám, ale...hmm...

Dievčinka: Urobme si spolu selfie. To bude super. Dvaja super kamoši, múdry sme obaja, vtipný sme obaja a ešte aj krásny. Oki?
Opičiak intelektuál: O čom to rozprávaš, moja?

Dievčinka: Smile. :)
Opičiak intelektuál: Čo si už tá len o sebe myslí.  





Vzájomná láska a starostlivosť...tak by to malo fungovať medzi partnermi...myslím...ale občas sa stane, že jeden sa postará, vyčistí kožúšok a keď tento očakáva podobnú službičku od toho druhého, ten zdrhne zo scény...že smutné?...v dnešnej dobe často reality. 



Spím si na konári a je mi dobre. 
Dobrá siesta nikomu neublíži a keď ste v bezpečí, vysoko v korunách stromov, môžte nerušene snívať o čomkoľvek.


Foťte nás :) alias hľadaj na obrázku, čo tam nepatrí.
Našli ste? Ak nie, tak Vám teda napoviem...sú tam dve opice a jeden Harry Potter, ktorý už más svoje "fun pages". Tento priestor patrí týmto dvom herečkám. :)


A to najsilnejšie na záver, žijú spolu ako rodina, niekto je malý, niekto veľký, iný silný alebo slabý, introvert alebo extrovert. Každý má svoju rolu. A pravdaže šéf je len jeden, ten, ktorý má najväčší rešpekt a najväčší okruh priateľov a podporovateľov a nie ten, ktorý je najsilnejší alebo najmúdrejší. Získať si rešpekt svojho okolia nie je vôbec jednoduché nielen v opičej ale aj v ľudskej spoločnosti...je to osobná cesta každého z nás a len na nás záleží či túžime po úcte a rešpekte okolia, ktoré si formujeme sami...našou múdrosťou, láskavosťou a starostlivosťou o druhých, našimi činmi a slovami........ 



    

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára